aktualizováno: 01.10.2013 16:52:39
Ratková - rodný môj kraj....
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Loading
Z ratkovskej kroniky
Chronológia vybraných udalostí z kroniky stručných dejín Ratkovej od vzniku obce do roku 1946
Kronikár obce Ing. V. Sucháč.
1413 Prvý písomný doklad o obci Ratková
(pravdepodobne vznikla už v polovici 13. storočia.)
1440 až do r. 1460 Ratkovú ovládajú Husiti. Pripravili cestu k reformácii. Ostali po nich fortifikačné stavby; „Bránka“ pred kostolom, zvyšky hradbového múru pri kostole, a murovaná sakristia, najstaršia murovaná stavba v Ratkovej.
1564 V chotári obce pracovali 3 pece a 4 hámre .Vyrábali sa pluhy, lemeše a podkovy.
1594 Ratkovská cirkev prijíma „Artikule bratstva Gemerského“ a stáva sa evanjelickou cirkvou augsburgského vyznania.
1600 Postavená prvá školská budova,
používaná do roku 1725.
1645 Pri Forove pracujú aj stupy súkenníkov, čo svedčí o rozvoji remesiel.
1692 Vyhorel kostol aj s vežou, pochádzajúci ešte z husitských čias. Požiar roztopil zvony.
1692 Rok uvedený na pečatidle obce s latinským nápisom „Sigilum oppidi Ratko“
 1704 Kostol bol po požiari obnovený a zasklepený.
1709 Epidémia cholery si vyžiadala 100 životov, dôsledkom je stagnácia remesiel.
1720 Kronika uvádza 14 súkenníkov a tkáčov a 6 kožiarov.
1725 Postavená nová (druhá) školská budova. Používaná do roku 1777
1728 V obci je 60 majstrov - remeselníkov: 22 krajčírov,
11 tkáčov, 11 kožiarov, 6 čižmárov, 2 súkenníci, 2 hrubí krajčíri, 2 kováči, 2 zámočníci, 2 mäsiari.
1754 Kostol dostáva nový organ, oltár a kazateľnicu.
1756 Významný rok. Cisárovná Mária Terézia povoľuje mestečku Ratková, usporiadať ročne 4 slobodné jarmoky, ktoré priaznivo ovplyvnia rozvoj remesiel.
1771 Evanjelická mestská škola má 70 žiakov. Vyučujú sa elementárne predmety a rétorika.
1777 Postavená ďalšia školská budova. Slúži svojmu účelu do roku 1825.
1785 Postavená nová kostolná veža na východnej strane kostola za 2000 zlatých.
1800 Jarmoky prinášajú rozmach remesiel. V mestečku je 310 majstrov -remeselníkov, 116 tovarišov. Najpočetnejšie cechy sú kožiarske a súkennícke.
1825 Postavená nová poschodová budova evanjelickej školy.
1827 Rok pohromy. Veľký požiar zničil skoro celú obec. Svojpomocná obnova, za podpory obce a majiteľky lesov, umožnila rýchlu opravu domov, a tak o rok bolo v obci 160 domov a 1346 obyvateľov. S týmito deštrukčnými udalosťami súvisí stavba neogotickej klenby kostola a veľkorysé rozšírenie námestia po požiari. Námestie je považované za najkrajšie zo všetkých vidieckých sídiel na Slovensk
1832 Vznikol „Čitateľský spolok“ pri ústrednej knižnici, ktorú v tridsiatych rokoch založil učiteľ O. Chotváč.R 1845 mala knižnica 300 zväzkov. 1837 Desať rokov po veľkom požiari má Ratková už 1615 obyvateľov.
Rozvoj obce pokračuje ďalej až do sedemdesiatych rokov, kedy bol v obci vybudovaný pivovar a pec na vypaľovanie magnezitu. Táto sa však neosvedčila a zaniká. 1846 V obci vzniká nedeľná škola.
1851 Rok uvedený na tretej pečiatke obce so slovenským textom „PEČET PRIV: MESTA RATKOVE“ v prostriedku sú remeselnícke odznaky. Ratková sa vždy pokladala za mestečko.
1852 Divadelné predstavenie „Presťahovacieho ochotníckeho divadla“. Založili ho P. Dobšinský, L. Kubáni, D. Galay. Kulisy maľoval P. M. Bohúň. Na pozvanie ev. farára A. Šuleka hrávali divadlo študenti slovenského gymnázia z Revúcej a divadelný krúžok z Liptovského Sv. Mikuláša.
1858 Ev. a. v. cirkev predkladá pred seniorát gemerský
„Memorandum“, ktoré vypracoval ev. farár A. Šulek. Žiada sa v ňom zachovať slovenské stredné školy. Na teologickej fakulte v Prešove prednášať slovensky a na učiteľskom seminári v Nyiregyháze vyučovať aj slovensky. Svedčí to o vyspelosti a národnom cítení ratkovanov.
1867 Je zriadený Ratkovský okres. Hlavným slúžnym sa stáva R. Latinák, veľkostatkár. Okres však čoskoro zaniká.
1867 Zásluhou ev. farára A. Šuleka je obnovený „Čítací spolok“ Po jeho smrti r. 1891 zaniká.
1895 Ratková uzatvára finančne výhodnú zmluvu s Magnezitovou účastinnou spoločnosťou o ťažbe magnezitu na Sušanskom vrchu na dobu 25 rokov.
1903 Filiálka krajinského úverového ústavu vybudovala tkáčovňu pri v hone Próža. (Známa ako Sívošova fabrika).Tkáčovňa bola vybavená vodnou turbínou a strojmi na výrobu súkna.
1908 V severnej časti obce pod mestským dvorom bola postavená budova lesnej správy Coburgovského panstva, Pozdejšie slúžila štátnym lesom. Dnes opustená chátra.
1908 Ratková je sídlom slúžnovského úradu až do r. 1922,
pre ktorý boli na južnom konci postavené tri poschodové budovy aj s bytmi pre úradníkov.
1913 Obec dala postaviť na mieste hostinca „Ruža“ budovu pre ordináciu a byt obvodného lekára. Pozdejšie v nej bola žandárska stanica.
1915 S obcou bola obnovená zmluva o ťažbe magnezitu, ale pre vyčerpanie zásob je ťažba zrušená v r. 1923. V tom istom čase však bola otvorená ťažba magnezitu na Ploskom.
I. ČSR 1918-1939
1918 Po vzniku I. ČSR prevzal ratkovský „Szolgabíróság“ ustanovený Okresný úrad v Ratkovej. na čele s Jánom Manicom rodákom z Tisovca. Zanikol r. 1922
1925 Vzniká tenisový kurt na „Ruži“. Pozdejšie je premiestnený v r. 1934 pred budovu pošty na vlastné náklady hráčov z radov miestnej honorácie,( lekárnik učitelia, úradníci.)
1928 28. októbra sa konali okázalé oslavy 10. výročia vzniku Československej republiky.
1929 Mrazová kalamita. 14. februára ráno o 7.00 hod. klesla ortuť teplomerov
na mínus 31 st. C. Postihla najmä ovocinárstvo. Vyše 20% ovocných drevín vymrzlo.
1929 Významný rok v zmysle technického rozvoja.
Od septembra do decembra bola elektrifikovaná celá obec. Bolo inštalovaných 22 svietidiel verejného osvetlenia len 3 domácnosti si nedali zaviesť elektrinu do domov.
1933 Významný rok pre Ratkovú a okolie. 1. septembra vzniká Štátna meštianska škola Prvým riaditeľom je agilný mladý učiteľ Paľo Zeman, myjavský rodák.
Úspešne sa angažoval aj v mimoškolských aktivitách. 1934 Bolo postavené prvé futbalové ihrisko v hone Roveň. Jeho úprava na svažitom teréne si vyžiadala veľa práce.
1935 Vrcholí kríza. Nezamestnaní dostávajú „bloky“ v hodnote 10 Kč na nákup potravín. Obec dáva postaviť pec na spaľovanie uhynutých zvierat, aby zabránila cigánom vykopávať a konzumovať zahrabané mršiny.
1937 Pod vežou je odhalená pamätná tabuľa 23 občanom Ratkovej padlým v I. svetovej vojne.
1938 Ratková má v tomto roku len 805 obyvateľov. A to:
710 Slovákov, 56 Cigáňov, 29 Židov, 8 Maďarov, 2 Nemci.
Pre porovnanie: pred 100 rokmi v r 1837 mala 1615 obyvateľov Dnes v r 2006 má 537 obyv.
Za 169 rokov úbytok 1078 obyvateľov.
Slovenský štát, - roky II. svetovej vojny.
1938 Rok je v znamení príprav na vojnu. Školenia a cvičenia poplachov CPO. Mobilizácia mužov do 40 rokov. Mníchovská dohoda. Viedenská arbitráž. .Za hranicou sa ocitnú najbližšie obchodné strediská: Tornaľa, Rimavská Sobota, Lučenec, Jelšava .
1939 Vznik Slovenského štátu 14. marca. Zvolenie Dr. J. Tisu za prezidenta nevyvoláva veľké nadšenie prevažne „luteránskeho“ obyvateľstva Ratkovej. Je rozpustené obecné zastupiteľstvo a na čelo obce je vymenovaný vládny komisár. Účasť Slovenska vo vojne Nemecka s Poľskom.
1940 Mimoriadne tuhá zima. 17 februára -30.5 st. C. Veľké škody na oziminách. Pomrzlo veľa zveriny a vtáctva. Pri kostole 14.júla. je odhalený pamätník významnému ratkovskému rodákovi Danielovi Bachátovi.
9. septembra veľká slávnosť na „Ruži“ Zástupca župného veliteľa Hlinkovej gardy dekoruje“ gardistov za „chrabrosť“ prejavenú v marcových dňoch.
1941 Znova tuhá zima , slabá úroda. Slovenská vláda 25. júna vypovedá vojnu Sovietom. Zavádza sa prídelový systém na potraviny pre tri kategórie občanov: veľmi ťažko, ťažko a ľahko pracujúcich. Prídel na jeden mesiac podľa kategórie: múka 1 - 0,7 - 0,5 kg na osobu, cukor 1 kg, 1 pár obuvi na 1 rok, a iné obmedzenia.
1942 Tuhá zima, neúrodný rok. Vojnové hospodárstvo. Potraviny mimo prídelu (na čiernom trhu) drahšie o 100 až 1000%
1944 Gardisti a germanofili „prevracajú kabáty“ a ustupujú do úzadia. Blížiaci sa front prináša častejšie povolávanie k vojsku. V horách sa objavujú partizáni. 29. augusta vypukne povstanie v Banskej Bystrici. V Ratkovej sa utvorí 31. augusta revolučný národný výbor. Občania kopú protitankové priekopy, stavajú sa cestné zátarasy a guľometné hniezda. Partizáni sa zdržujú na Krokave na Suchej, Grlici, (Hrlici) v Ratkovskom Bystrom, občas cez deň aj v Ratkovej, hlavne pre proviant.Revúcu obsadzujú nemecké vojská 20. októbra. Do Ratkovej prichádzajú nemecké vojská až 19. decembra. Vyhlasujú pracovnú povinnosť od 16 rokov, rekvirujú poľovnícke pušky, písacie stroje a rádiá.
1945 Po krátkej delostreleckej paľbe z palebného postavenia pod cintorínom 22. januára nemecké vojsko opúšťa obec bez boja, Priame vojnové škody v obci nie sú.
23. januára o 9 hodine prichádzajú ako prví osloboditelia rumunskí vojaci a odpoludnia jednotky Červenej armády. Ratková je oslobodená bez boja.
6. februára začína svoju činnosť MNV. Začína sa vyučovať na školách. Je nedostatok potravín a prídelový systém trvá ďalej.
1946 Zjazd partizánov zo skupiny „Stalin“,12. mája. Oslavy na námestí. Udeľovanie vyznamenaní.
26. mája sa konali voľby do ústavodarného národného zhromaždenia s týmto výsledkom:
Demokratická strana 231 hlasov, KSČ 223 hlasov, Strana práce 6 hlasov , Strana slobody 5 hlasov. Sporadické dodávky potravín „UNRRA“. Ďalej ostáva prídelový systém na potraviny, textil a obuv.
Situáciu ďalej zhoršuje sucho a neúroda.
Výber z kroniky; V. Bradovka, 6.8.2006
Poznámka : Nádejný rozvoj povojnového obdobia do päťdesiatich rokov 20 storočia dnešná staršia generácia pozná z vlastných skúseností. Po roku 1948 následné združstevňovanie a znárodňovanie však neprinieslo Ratkovej očakávané zlepšenie a obec ďalej upadá..
 História ev cirkvi Ratkovskej...
O evanjelickej cirkvi v Ratkovej.
Prepis strojopisného konceptu, s podpisom: ThMgr Miroslav Synak, ev farár, adm.
Ak chceme poznať minulosť nášho národa, mali by sme sa usilovať v prvom rade poznať históriu svojho rodného kraja a ľudí, ktorí ju vytvárali. Generácie odchádzali, zostalo po nic h len to, čo vytvorili svojim duchom, svojou prácou.
RATKOVÁ –
Starobylé mesto, ktoré vzniklo začiatkom 13.st. Podľa listinných záznamov z r. 1413 sa spomína ako „poddanská obec“, ktorá patrila rodine Derencsényiovcov a pozdejšie rodine Koháryovcov. V 15 st.bola významným sídlom husitov. Od r.1504 bola známym okresným sídlom v Gemerskej župe a v roku 1769 bola známym okresným sídlom župy. Tu sa zachovali z rokov 1773-1786 Urbárske Investigácie z dôb tereziánskej regulácie. Po povýšení RATKOVEJ na kráľovské mesto, stala sa centrom kultúrneho života celého okolia počas minulých storočí. Osvietenské snahy sa prejavili založením Čitateľského spolku „Societas lectoria“, koncom 18. storočia, ako pobočky Čitateľskej malohontskej učenej spoločnosti. Rozkvitli tu remeslá a cechovníctvo. V r. 1814 založili zvláštny obchodný spolok „ORSÁG“ na vzájomnú pomoc medzi súkenníkmi.
Slovutný pán Samuel Bradovka, ev farár ratkovský v cirkevnej kronike uvádza: .....Roku 1817, dne 12. augusta držen jest v meste tomto generálny seniorálny konvent. Tento konvent zasadal v novovystavenom mestskom dome , v ktorom ešte mestský magistrát žiadne schôdze nedržal. Z tejto príležitosti magistrát jeden sud vína daroval pre účastníkov tohto konventu. Potrebné mäso a iné potraviny darovala pani Latináková a z čiastky cirkevníci z Ratkovej a z fílií. Na tento čas bol rychtár Matej Bachát a Matej Koren vicerychtár.
Andreas Schmál ev. farár ratkovský a senior gemerský vo svoješj pamätnej knihe, ktorú založil v roku 1756. Krásnym úhľadným písmom písaná táto kniha svedčí o vzdelanosti a učenosti pisateľa. Ako aj sám uvádza na titulnej strane, že mnoho práce mu dalo, kýmto všetko popísal. Pamätnú knihu cirkevnú zadelil na 11 hláv. Najviac sa zmieňuje o cirkvi a budovách cirkevných čo je samozrejmé.
Cirkev ratkovská roku 1594 prijala artikule bratstva gemerského, ako to svedčí protokol z roku 1596 v Muráni písaný. Predtým naši predkovia boli husiti a po reformácii a pre veľké prenasledovanie osady stali sa evanjelikmi. Na ten čas patrili ku ratkovskej cirkvi nasledujúce osady: Bystré, Filiar, Grlica, Ploské, Krokava, Suchá, Lipovec, Repište,Rovné, a polovica Potoku.
Roku 1596 vykonal vizitáciu v tejto cirkvi Johanes Rimanoviáni kazateľ muránsky a na ten čas senior. Mestečko zotrvalo menovanými cirkvami filialnými dosť dlho, nakoľko jednota táto je potvrdená kňazom Samuelom Severínim, rychtárom mesta Jánom Sitárom a viacerými občanmi mesta.
Roku 1636 jednota sa rozpadla bez pochyby príčinou kňaza Simona Dubéciusa. Bystré, Filier, Grlica, a Krokava, sa odtrhli od cirkvi ratkovskej a založili samostatnú cirkev bystransku pričinením novovyvoleného kňaza Gregora Lányi.
Roku 1636 Lipovec a čiastka Potoka sa ku drienčanskej cirkvi pripojili. Rovné sa tiež pripojilo ku cirkvi brádňanskej v roku 1860. Od tohto času cirkev ratkovská zotrvala so svojimi fíliami až do dnešných čias.
 KOSTOL:
Chrám cirkvi ratkovskej je veľmi starého pôvodu. Husiti v tom čase opanovali celú stolicu gemerskú. Stavali chrámy a na rozdiel od pápežských (katolíckych) kostoly ozdobili kalichmi. Na našom chráme tiež vidíme husitský symbol. Pred nepriateľom chránili kostoly tým, že ich ohradili pevným múrom. Pri našom chráme tiež vidíme pevný múr z doby husitskej. Ovšem tento kostol z doby husitskej je tretina z celého kostola. Naši veriaci stále stavali k nemu, rozširovali, ozdobovali a zaopatrovali všetkým potrebným.
Kostol v roku 1692 vyhorel, takže okrem murovanej svätyne nič neostalo. Za tri roky po ohni boli lavice, chór, oltár znovu postavené a umiestené v chráme. Zasklepený bol v roku 1704. V tom čase bol kňazom Michal Kevický, rektor Ján Hodikius, richtár Pavel Havaš, ako to bolo na múre vypísané na ten čas. Cirkev zo dňa na deň vzrastala početne. Kostol sa rozširovať nedal, lebo to nebolo dovolené, preto ho cirkevníci vnútorne ozdobili.. Kazateľnicu postavili v roku 1752. Náklady znášal horlivý ev. hlavný inšpektor Dražkóci.
Oltár bol postavený v r 1753.
Roku 1754 vo februári nový organ postavil výborný bystrický majster Martin Podkonický za 500 zlatých.
Mal 12 mutácií, registrov. Starý organ bol odpredaný pilianskej cirkvi.. Tieto vnútorné práce boli urobené za účinkovania p. seniora Andreja Schmála pisateľa týchto udalostí.
Veža bola postavená spolu s chrámom a síce na západnej strane.
Zvony sa tiež roztopili počas ohňa v r 1692. Po ohni boli kúpené nové zvony a to 3 kusy.
 R 1785 bola vystavaná nová veža oddelene od kostola a to na východnej strane nákladom 2000 zl. Tento náklad znášala obec (mesto). V tom čase boli umiestnené vo veži aj hodiny, ktoré až do dnes slúžia verejnosti. Od tých čias vidíme pri kostole dve veže. Jedna oddelená, ktorú pre bezpečnosť vystavali naši predkovia a druhá tzv. „kalkatúren“s nízkou jednoduchou strechou.
Služby božie sa mohli nehatene odbavovať až do roku 1827, keď veľký požiar vypálil celé mestečko. Zvony zachránil jeden odvážny muž menom Ján Korenčík, ktorý s pomocou sušianských obyvateľov vyšiel na horiacu vežu a uhasil oheň.
Najprv kostol dala pokryť cirkev, aby múry nerozmokli. K tomu cieľu si vypožičala 5000 zlatých z Revúcej na 6% úrok. Cirkev začala zbierať milodary po celej krajine. Vežu pokryli dočasne doskami. Keď bola z vonku oprava hotová začalo sa opravovať vo vnútri. Veriaci vo veľkom ochotne prispievali, pravda ponajviac prácou, lebo peniaze ani sami nemali, nakoľko boli požiarom ožobračení.
Drienčanské panstvo dalo zadarmo drevo a vápno. Mesto Brezno tiež dalo zadarmo stavebné drevo . Doprava ale bola drahá, ako sa o tom pán farár Bradovka zmieňuje. Nielen muži, ale aj ženy sa všemožne snažili, aby chrám ozdobili
R 1830 magistrát mesta obdaroval cirkev organom, ktorý bol zakúpený v Jelšave od rím.kat. cirkvi. Dňa 27 júna sa organ ozval z príležitosti 300. výročia ev.a.v. viery. V tom istom roku bola postavená aj kazateľňa nákladom súkeníckého cechu. Nasledujúceho roku boli zhotovené lavice stolárskym majstrom Danielom Ružičkom.
R. 1836 boli umiestnené v kostole dva svetáre-lustre, ktoré darovali cechy. Dobudovaný a úplne vystrojený kostol po 11 rokoch od vyhorenia bol v
R. 1838 dňa 22 júla posvätený. Posviacku previedol superintendent, tisovský farár Pavel Jozeffy za prítomnosti veľkého množstva ľudí. Radosť bola veľká, ktorá sa nedá opísať.
R. 1842 cirkev dala vyhotoviť nový organ Ondrejom Czimerom z Levoče za 2300 zlatých.Vyladený bol v rokoch 1857 a 1903.
R. 1866 bola strecha veže nanovo zafarbená
R. 1888 kostol bol znovu pokrytý šindľami..
R. 1913 bol kostol znova pokrytý eternitom a vybielený za 2300 zlatých
R. 1917 počas vojny rekvirovali a odviezli dva zvony ako aj píšťaly z organa s dvoma mutáciami na vojnové ciele.
 Po vojne boli zvony znova zadovážené
z Nových Dvorov v r. 1925
OSOBNOSTI
Pôsobiace v Ratkovej.
Matúš Roškovecius (Roschovitus, Lutiilenus) Farár, autor žalospevov z protitureckých a protihabsburských bojov; Zpustatěnie uhorskej země pod Turky. In:Kollár Ján: Národnie spievanky, Budapešť 1835. Pieseň o bídnej krajine.
Andrej Schmal, (Šmál) 1706 Necpaly-1766 Ratková, Farár, konsenior, historik.
Michal Semian 1741 Vradište- 1812 Pezinok, Rektor v Ratkovej Autor piesnív Micchalom Institórisom vydanej reedícii Tranovského kancionála 1787. Osvietenský vedec, spisovateľ. Pripravil vydanie „Biblia sacra“ Bratislava 1787.
Šulek Augustín 1820 Čierny Potok- 1890 Ratková. Národný buditeľ, pedagogický teoretik.
„Náhľady o tom, dľa ktorých pravidiel by sa mali vyššie evanj. Školy v Uhorsku a zvlášť v superintendencii potisskej, podľa ministerského návrhu usporiadať (1852)
OSOBNOSTI.
Rodáci z Ratkovej
Samuel Belányi, maliar, revolučný dôstojník slov. gárd. Z r. 1848-49.
Ľudovít Andrej Gall, 30.8.1822, Štúrovec, národný buditeľ, zberateľ slovenských národných piesní.
Cyril Gallay 13.3.1857, básnik spisovateľ a prekladateľ kníh pre mládež. Zomrel 18.3.1913 v Senici.
Izabella Textórisová 16.3.1866 prvá slovenská botanička, autorka unikátneho „Herbária Textóris“. Zomrela 12.9.1949 v Krupine.
Daniel Bachát (pseud. Miloslav Dumný) nar. 18.6.1840 zomrel 13.4.1906 v Budapešti. Teologické štúdiá Prešov, Viedeň, farár v Pribyline,, v Pešti,senior, biskup banského dištriktu 1905. Prekladateľ. R. 1891 podpredseda Lutherovej spoločnosti. 1905 Predseda Uhorskej protestantskej literárnej spoločnosti. Vydal 10 kázní. Spisovateľ. Zbožné zvuky, budapešť 1885.Čím je a co chce Lutherov spolek? Budapešť 1899 Dlhoročný člen Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúru náb. kníh a spisov vydávaných anglickou biblickou spoločnosťou. Kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára. Hmotne priviedol zbor k rozkvetu. Pričinil sa o o veľkolepú stavbu nazvanú „Lutherov dom i dvor“ – čo vzbudilo veľkú závisť u neprajníkov.
Pri kostole je kamenná mohyla a pamätná tabuľa na počesť rodáka odhalená pri 100 výročí jeho narodenia r. 1940. Jeho pamiatka ostane v srdciach ratkovanov, ale i blízkych Gemerčanov stále živá.
FARÁRI:
Poznámka.
Prepísal Vojtech Bradovka 29. novembra 2005 podľa strojopisného konceptu Autor: ThMgr Miroslav Synak, ev farár, adm.
Fotografie zapožičala p. Ida Miklušičáková- Bradovková
|
