.STALO SA TAK VĎAKA INTERNETU...
Dlhšie ako tri roky redigujem vlastnú WEB stránku, internetový magazín. Stránka patrí do skupiny tzv. IKT (informačno-komunikačné technológie). Oslovuje hlavne dôchodcov -
seniorov, ktorých pobáda k tomu, aby sa neostýchali používať Internet ako jedinečný zdroj poučenia a zábavy.
Počítadlo stránky za tri roky existencie zaznamenalo viacej ako 150 000 prístupov, čo je na takúto amatérsku stránku bez reklamy, bez sponzorov primeraná návštevnosť. Môžem konštatovať, parafrázujúc biblický výrok, že „Môj hlas nie je hlasom volajúceho na púšti.“ Sem-tam sa niekto odhodlá do odkazovača, alebo e- majlom dať najavo svoj názor na stránku. Zatiaľ sú to ohlasy napospol kladné.
Príbeh, ktorý sa stal v týchto dňoch, má spoločného menovateľa „internet“. Možno povedať, že nebyť internetu, príbeh by sa nestal a nebolo by o čom písať.
Spúšťacím mechanizmom „story“ bol e-mail od Zuzany J. zo Zvolena. Z regionálnych novín rodnej obce na Gemeri sa dozvedela adresu mojej WEB stránky. Pozrela si ju. Páči sa jej. Pochválila. A keďže vyrastala v susednej baníckej kolónii môjho terajšieho korunného sídla, ako krajanka mi prezradila, že svojho času, ako šéfka nadácie POZNÁVAJ SVET sponzorovala vzácnu knihu autora Vojtecha Majlinga ĽUDOVÉ REMESLÁ NA SLOVENSKU. V úvode knihy je jej lyrický príhovor a portrét. To vzbudilo moju zvedavosť.
Táto informácia bola pre mňa podnetom, aby som začal pátranie, ako sa k spomínanej knihe dostať. Ako inak, samozrejme cez internet. Google ma odkázal na internetové kníhkupectvo „Martinus“, kde som registrovaným zákazníkom. V ich katalógu je kniha vyobrazená, ale s poznámkou VYPREDANÉ. Tadeto cesta nevedie, a tak internetové pátranie pokračuje v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave.
Mám tam tiež svoje internetové konto, a čo je ešte lepšie aj internetovú známosť, pani Táňu B., pracovníčku knižnice. (Táto internetová známosť má svoju osobitosť a vzhľadom na podivuhodné internetové interakcie zaslúži si podrobnejší opis, ktorý uvádzam ako oživenie v závere tohto príbehu.) Pani Táni posielam e-mail s prosbou o zapožičanie knihy nájdenej v internetovom katalógu knižnice:
Signatúra: S 39/Ma Ľudové remeslá na Slovensku / Vojtech Majling – Pavol Chrenka. Fotogr. Vojtech Majling -Branislav Majling . 1. vyd. - Banská Bystrica : Trian, [2004]. - 160 s. ISBN-13 978-80-88945-70-3 ISBN-10 80-88945-70-4 (viaz.) -remeslá ľudové - tvorba ľudová - Slovensko
V priebehu pol hodiny ma volá telefonicky, že knihu má pripravenú u seba. Problém je v tom, že ide o vzácny exemplár, ktorý sa nepožičiava, ale že vzhľadom na našu známosť mi knihu večer osobne donesie domov
a môžem ju mať k dispozícii 2-3 dni. Aj sa tak stalo. No nie je zlatá?
A ešte na záver príbeh ako sľubovaná čerešnička na torte o tom, ako sme sa cez internet zoznámili s pani Táňou.
Jedného dňa brúsiac po internete som natrafil na WEB stránke „Maj Gemer“ na ponuku pod názvom „Darujem psa“. Ponuka pochádzala z Rožňavy a bola ilustrovaná fotografiami čierneho ušatého psa rasy „pospolitej“. Podľa odhadu vraj kríženec českého fúzača s nejakým bližšie neidentifikovaným plemenom. Ponuka mi prišla vhod, keďže práve sme strážneho psa pre náš rodinný dom v Nadabule potrebovali.
Na e-mailovú adresu uvedenú v ponuke som napísal, že mám záujem a pre psa pošlem nášho známeho, ktorý ho privedie.
Obratom som dostal zdvorilé vysvetlenie, z ktorého som vyrozumel, že majiteľka psa sa chce osobne presvedčiť do akého prostredia sa darovaný pes dostane, a preto nás nasledujúci deň navštívi v našej rezidencii č. 27 v Nadabule. Aj sa tak stalo. Na rekognoskáciu terénu prišla k nám celá família ; Pani Táňa s manželom , syn a pes Sony. Na našu obozretne formulovanú otázku, prečo sa chcú psa zbaviť, dostali sme uspokojivé vysvetlenie doložené aj s jeho curriculum vitae. Psíka ako opustené skučiace šteniatko našiel syn pani Táni v Košiciach na ulici. Doniesol ho domov do Rožňavy a pani Táňa skôr zo súcitu, ako zo záľuby ho opatrovala. Časom sa však vytvoril medzi nimi vrúcny vzťah.
To trvalo, kým roztomilé šteniatko nevyrástlo na hyperaktívneho hafana a stal sa mu činžiakový byt pre jeho pohybové aktivity pritesný. Začal obhrýzať zariadenie predsiene, kde bol po odchode členov rodiny do práce cez deň internovaný. Z tohto hľadiska zámena prostredia činžiakových podmienok za náš priestranný dvor a záhradu vytvorili pre Sonyho ideálny „lebensraum“. Po vzájomnej debate pri družnom posedení na terase nášho domu boli sme uznaní ako schopní adoptívni opatrovatelia miláčika Sonyho, s tým, že adopcia psa aj s jeho výbavou sa realizuje nasledujúci deň v ranných hodinách.
Prekvapilo ma vyhlásenie manžela panej psa, že sa rozhodol darovať tomu, kto sa bude o Sonyho ďalej starať jednorázovo čiastku 1000 Sk. Zdvorilo som odmietol túto sponzorskú ponuku s tým, že stačí ak nám psa darujú s jeho jestvujúcou výbavou.
I nastal deň D.
Sony bol odovzdaný do našej starostlivosti aj s patričnou výbavou. Bola ozaj bohatá (ja som nemal takú, keď som sa pre 55 rokmi ženil). Ležovisko z akéhosi hodvábneho paplóna, frotírové uteráky, trojaké granule, tablety na odčervovanie, nádoby na krmivo, hračky, a všeličo iné.
Pán manžel si neodpustil sponzorský sľub a daroval mi veľmi peknú knihu „Banské mesto Dobšiná“, ktorej vydavateľom bola jeho firma a zostavovateľmi moji priatelia z mladších rokov. Knihu som rád prijal.
Tento „internetový“ pes si rýchlo zvykol na nové prostredie nášho domu a využíva slobodu voľného pohybu až tak, že sme museli ohradiť časť, kde pestujeme zeleninu, lebo mu zachutili paradajky a jahody. Strážnu službu si plní svedomite, prichádzajúcim neublíži, ale štekotom ohlasuje príchod cudzích osôb, ktoré majú pred ním rešpekt..
Pani Táňa zorganizovala na prvé výročie adopcie hromadnú návštevu jej famílie u nás, kde stredom pozornosti a obdarovaným bol pes Sony. Pri každej našej návšteve knižnice sa zaujíma o svojho štvornohého miláčika Sonyho.
Záverom zhrňujem:
Internetu vďačím za to, že som sa dostal do povedomia Zuzany J., že mi vyslovila ako profesionálny literát uznanie za obsah a redigovanie mojej WEB stránky KGB. Prostredníctvom internetu sa mi dostala do rúk veľmi hodnotná kniha o ľudových remeslách. Internet nám umožnil nadviazať priateľské kontakty s pani Táňou a jej rodinou, ako aj získanie verného strážcu Sonyho. Vrátane vzácnej knihy o Dobšinej.
To všetko by sa nestalo, keby nebol internet.
Utorok, 8. februára 2011
Vojtech Bradovka, Nadabula
.
